Verný kastelán

Karol Koči

Hrad Vršatec stojí na čevenkavej skale, vysokej tritisíc stôp. Je vraj najstarší na Považí. Ale dôležitý nebol preto, že nemal pitnej vody, iba dažďovú. Keď sa roku 1241 priblížili Tatári, vyzval kráľ Belo IV. tamojšieho pána na Vršatci, Imricha, aby sa spojil s kráľovským vojskom. Imrich vzal so sebou starého kastelána Ondreja Budiača, ktorý potom udatne bojoval po boku pánovom. V bitke pri Šajeve oboch zajali Tatári a obaja, za nohy k sebe prikovaní, stali sa majetkom tatárskeho vodcu Kadána.

Zatvorení boli do akejsi diery a našli tam sekeru, ale nemohli preťať reťaz. Odťal teda Budiač svoju nohu, ktorá bola pripútaná k pánovej.

Tak mohol pán utiecť a šťastlivo sa dostal domov.

Keď sa to dozvedel tatársky vojvodca Kadán, užasol nad vernosťou sluhovou, dal ho vyliečiť, potom ho prepustil na slobodu a hojne ho obdaroval. Tak i Budiač dokríval šťastlivo na Vršatec. Kráľ Belo daroval vernému kastelánovi dedinu Mikušovce, povýšil ho do stavu zemianskeho, do erbu dal mu položiť vršatského leva a odťatú nohu reťazou spätú.

Znak ten vraj dodnes podržali v menovanej dedine Budiačovci.