Comments: Gýmeš

#13856
Elisson
registered

15.10.2011 16:21
IP:158.195.197.149
Takže včera som absolvovala cestu z Oponického hradu na Gýmeš a moc do spevu mi nebolo. Nie som rozmaznaná regiónmi, kde je značka každých 5 metrov, ale táto spomínaná trasa je značkovaná nanajvýš neprehľadne, takže keď tade náhodou pôjdete, tak buďte stále v strehu :-)
#13800
pešťbudínske vedomosti
not registered

06.09.2011 19:27
IP:213.215.92.78
Nazvať oba hradmi je tak trochu zavádzajúce, ak by si šla z Jelenca - Remitáže narazíš najskôr na Studený hrad, ktorý by som nazval skôr iba hrádok, resp. menšie opevnenie, zrejme staršieho dáta,podľa maďarov 12 - 13. storočie, po výstavbe (cca 40-te roky 13. storočia) od neho vyššie položeného Gýmeša stráca význam.
#13799
Mondasek
not registered

06.09.2011 18:01
IP:79.170.248.140
Ahojte všichni, mám dotaz ohledně tohoto hradu, na Mapy.sk když jsem si plánovala trasu mi vyjely dva hrady vedle sebe, oba se jmenují Gýmeš ale u každého je jiná fotka, znamená to že jsou opravdu dva??? Díky za odpověď :-) Monika
#13724
ax
not registered

15.07.2011 15:56
IP:109.230.10.57
Áno, ja zvyčajne bez problémov píšem čo chcem a kde chcem. Tebe čo robí najväčší problém ?
#13722
NoirOrioN
not registered

13.07.2011 16:41
IP:212.5.222.203
Kniha o rode Forgáčovcov ešte je?
(aj keď som tam zbadaU jazykové nečistoty...napr. székesfehervársky - to je ako?! Po slovensky je stoličnobelehradský. To by autor napísal aj, že ´dokumenty sú uložené dnes vo Wieni´ - akože vo Viedni - ? Okrem toho, ak už ponechať pôvodný názov, tak sa, samozrejme, poslovenčuje: sékešfehervársky, budapeštiansky, rímsky...nie romsky. To sú PRAVIDLÁ slovenčiny, úcta k materinskému jazyku. To aj v matematike budeme písať čo chceme, kde chceme?)

Ad: OZ Forgach de Ghymes, Obec Jelenec, Farnosť Jelenec,
Vás pozývajú na program: "Slávnosť u grófa Forgácha"
30. júla 2011
o 11. hod. latinská slávnostná sv. omša pod hradbami hradu Gýmeš, ku sviatku sv. Ignáca z Loyoly, vítanie hostí lopatovým tancom, program dobového spolku Hereditas Patrum z Topoľčian.
Od 15. hod.na nádvorí kaštieľa v Jelenci - folklórny festival, v ktorom sa predstavia folk. súbory z bývalých Forgáchovských panských obcí : Jelenec, Halič, Nižná Kamenica, Hertník, Šurany.
18.00 - sála v kaštieli - koncert dobovej hudby súboru Musicantica z Mojmíroviec.
Múzeum rodu Forgách v kaštieli je v ten deň otvorené od 13.00 - 18.00.
#13721
Forgáč
not registered

13.07.2011 14:56
IP:87.244.203.2
OZ Forgach de Ghymes, Obec Jelenec, Farnosť Jelenec,
Vás pozývajú na program: "Slávnosť u grófa Forgácha"
30. júla 2011
o 11. hod. latinská slávnostná sv. omša pod hradbami hradu Gýmeš, ku sviatku sv. Ignáca z Loyoly, vítanie hostí lopatovým tancom, program dobového spolku Hereditas Patrum z Topoľčian.
Od 15. hod.na nádvorí kaštieľa v Jelenci - folklórny festival, v ktorom sa predstavia folk. súbory z bývalých Forgáchovských panských obcí : Jelenec, Halič, Nižná Kamenica, Hertník, Šurany.
18.00 - sála v kaštieli - koncert dobovej hudby súboru Musicantica z Mojmíroviec.
Múzeum rodu Forgách v kaštieli je v ten deň otvorené od 13.00 - 18.00.
#13518
NoirOrioN
not registered

21.03.2011 09:55
IP:212.5.222.197
Nooo, teším sa! O dva dôvody viac znovu navštíviť Jelenec! Chalanisko, čo to spísalo, vyzerá byť mladý, je fajn, že mladí sem-tam dbajú o našu históriu, študujú a dokonca aj publikujú. Určite sa na jar pozriem do kaštieľa a zrejme aj knihu kúpim.
#13514
Forgac
not registered

20.03.2011 23:04
IP:78.98.28.118
Ponúkame na predaj knihu: Forgáchovci - šľachtický rod z Gýmeša
Bohaté 800-ročné dejiny slávneho rodu, ich majetky a panstvá, kde žili, pôsobili a dodnes nájdeme po nich stopy : Gýmeš - Jelenec, Halič, Slanec, Nižná Kamenica, Čachtice, Hertník, Komjatice a i.
215 strán, takmer 240 obrázkov, plnofarebná tlač. Cena 17 € + poštovné
Môžnosť zakúpiť v múzeu v kaštieli v Jelenci, alebo objednať dobierkovo na e-mail: forgach.knihagmail.com
http://www.forgach.org/dokumenty/forgach_kniha.pdf
#13041
Bacil I.
not registered

04.10.2010 08:15
IP:147.213.240.183
...veru pravdu máš - sekol som písmeno dáke... Jasenov to malo byť.
#13031
vlciktlcik
registered

01.10.2010 16:30
IP:213.215.92.78
tak ako ja mám Jasov zafixovaný so strechou na veži zo starej fotky od Janotu tuším.
Poznámka, Jasov v tomto prípade čítaj ako Jasenov
#13029
Bacil I.
not registered

01.10.2010 14:32
IP:147.213.240.183
No počkaj Benjo! :-) - ale hej, pohľad to zmení - ale zvikneš si, mne by už Čabraď bez strechy pripadala cudzia...a kto hrad vidí prvý krát, tomu to príde prirodzené - tak ako ja mám Jasov zafixovaný so strechou na veži zo starej fotky od Janotu tuším.. a teraz mi tam chýba - atď.
- tú chodbu chalani robia preto, aby sa vedeli vôbec dostať na nádvorie - preto na nej robia - neboj, ono dôjde aj na zvyšok hradu... i keď Zolo námna Čabradi chýba... no však ho teraz cez víkend zoderieme zato :-)
#13028
tomas
not registered

01.10.2010 10:01
IP:213.151.217.135
O problematike roztaznosti sutra verzus pojivo viem. Nespominal som to. Naco. Pouzitie cementu som nazval ako som nazval preto tak preco si napisal aj ty. Tvrdne rychlo. Preto sa hrady stavali roky. A pekne pomaly, do sirky. Ale argument mas. Obstoji. Tak pohoda stacilo napisat hned, ze tu a tam a preyo a pretoto mozeme. A v pivnici som nebol akurat tej kde ste murovali a inde mi nic take neuderelo do oci, ale erozia samozrejme spravila svoje vsade, takze stopy boli asi len menej vyrazne. Ad yie sudy: to bolaskor metafora. Vunku by ste mali asi skor horucu kopu ale ako uz robite. Pekny den
#13027
benjo
not registered

30.09.2010 22:07
IP:89.173.150.123
stravil som hodinu pozeram fotiek na webe leustachu aaaa...co dodat. pekneee. dobra praca. bol som na hrusove asi pred piatimi rokmi a tesim sa ze to tam navstivim niekedy opat. co sa tyka zmien, tak sa zda, ze sa je na co pozerat. zaujimalo by ma ale ci mate aspon teoreticku predstavu o tom ako bude vase dielo na konci vyzerat? viem ze je tam prace nad hlavu, mozno to dokoncia vasi pravnuci, ktovie.. planujete to dokoncit na stav z poslednej znamej fotografie alebo sa chcete opierat aj o kresby z minulosti davno minulej.. niekto by mohol povedat ze niekedy je lepsie to nechat len ako zakonzervovanu ruinu, spevnene mury maltou... nic viac. ziadne drevene okna ci dvere alebo strechy atd. napadlo mi to pri pohlade na cabrad, kde dali baste strechu a celkovy pohlad na hrad je troooochu \"iny\". nemozem si pomoct ale obcas mi tam malinko zavadzia ( sorry bacil, samozrejme je pekna a prakticka, ked clovek stoji pred branou je to super...to len tak z dialky :))
o podobnu otazku sa snazia asi aj ludia od sasova,,na ich stranke je anketa na podobnu temu, ale zda pri dvoch moznostiach na vyber sa na to neda prilis dobre odpovedat.
#13026
strombus72
not registered

30.09.2010 21:15
IP:178.40.88.24
Tomáš tých sudov a 200l nie 100l by si mohol vydiet vela, ale hádam si nemyslíš že sa to dá skladovať len tak vonku a ešte ktomu v strede nádvoria?! Sudov sa zahasilo skoro 30. A nenachytal si naás pri podvádzaní, lebo nám robili fyzikálno-chemické testy na odolnosť miestneho kameňa na cement atie vyšli úplne perfektne . Málo si čítal o tejto problematike, som ti už písal. Dôvod prečo neodporúčajú používať ku kameňu cement je v prípade vápencov ,zlepencov, dolomitov(väčšina slovenských hradov) ich menšia odolnosť na teplotné výkyvy a rozťažnosť s tým súvysiacou. V praxi to znamená že povolí a rozdrví sa kameň a nie pojivo(t.j cementová malta). Lenže toto nie je náš prípad, a navyše stále robíme z vápennou maltou, toto je len nadstavba pre lepšiu odolnosť. Vápenná malta vyzrieva 3 až 4 roky, lenže surová klíma na hradoch ukončenie tohto procesu bez zastrešenia objektov ani neumožňuje. Asi tak. Takže odporúčam čitať ďaľej. To čo som ti tu napísal je len veľmi skrátená verzia problematiky.
To že si videl otlačky pojiva a nie čisté kamene, je normálne. To by si už mohol vedieť, ked sa o to zaujímaš! Tak totiž vyzerali všetky klenby a záklenky predtým ako erózia "omlela" na starých múroch (a zbavených omietok)maltu z kameňa. Keby si zašiel do spodnej pivnice vežového renesančného paláca (východne od hranolového donžonu) tak bysi videl orginálnu, úplne " zabetónovanú"(orginál neomietnutú) klenbu. Tam vidíš kompletne debnenie otlačené do malty.
Co sa týka záchrannej ruky jednotlivým objektom, je jednoduchšie nájsť taký ktorý to nepotrebuje. Ale mám len 2 ruky a nie je náhoda že robíme zrovna túto miestnosť. Keď to bude hotové, ľudia to rýchlo pochopia.
#13024
Tomas
not registered

30.09.2010 17:47
IP:85.248.149.58
aha uz som nasiel v tych obsiahlych strankach "nasa cinnost" su aj opisane akcie, idem precitat, rad take citanie mam
#13023
Tomas
not registered

30.09.2010 17:06
IP:85.248.149.58
nechcem kritizovat, to co robite je super, sam by som sa rad zapojil ale gymes je trochu odruky :) lietava je blizsie mojmu srdcu ....

nejaku lit. som si samozrejme precital, ved inak by som sa nepytal resp. by mi to ani neprislo divne.

to vrece by ma vobec nezarazalo, keby pri miesacke bol aj ten modry 100l sud:) ale ked vravite ze to som mal akurat stastie Vas "nacapat" pri podvadzani tak potom som nic nevidel ;)


este mam zopar postrehov ci otazok

na opravach niektoych oblukov je viac vidiet spojivo s otlackami debnenia ako murivo

ked som tam bol murovali ste nejaku obrovsku plochu stropu pivnice, ci prveho podlazia, ale pritom su tam rozpadajuce sa kusky, ktore by si mozno zasluzili podat zachrannu ruku skor, aspon podla mna. Samozrejme ze ak tam mate nejakeho statika a archeologa co Vam hovoria toto mozete tamto musite hento este 100rokov pocka, tak to vysvetluje vsetko

inak na hrusove sa mi zda ze su niektore veci dost pobetonovane, ale tiez sa mi zda ze tam sa z opravov zacalo este za sociku, ci nie?


#13016
strombus72
not registered

28.09.2010 20:40
IP:95.103.255.219
Tomáš, zabrdol si do problematiky ktorá je na niekoľkodňoú debatu . Ale pokiaľ máš skutočný záujem , zapoj sa do obnovy a všetko časom pochopíš . Svet nie je čiernobiely a ani použitie cementu na hrade nie je zase peklo pekelné , ked vieš kde, koľko, a za akých podmienok ho použiť. A ozaj: a vieš presne ako a čím bol stavaný??? Niektoré "finty" si stavitelia odniesli do hrobu....
#12999
andrejzm
registered

27.09.2010 10:32
IP:80.81.232.132
Otázka troška od veci, ale zase chápem, niekedy si človek skôr všimne jedno vrecko cementu ako X sudov haseného vápna, ktoré sa na hrad museli pracne vynosiť a zahasiť....môžem Vás ubezpečiť, že na hrade sa používa vápenná malta a pôvodné technológie stavby. Ten cement, čo ste videli, sa používa do nastavovanej malty, ktorá sa bežne využíva na spevnenie najviac namáhaných častí múrov (koruny a podobne). Samozrejme cement je len v minimálnom množstve k vápnu, navyše pri hradoch stavaných najmä z kremenca ako sú napr. Gýmeš a Hrušov je použitie cementu v podstate neškodné. Nebudem tu vysvetľovať, prečo sa to vtedy nerobilo a teraz už áno, odpoveď nájdete v odbornej literatúre. Určite ale odporúčam ísť sa pozrieť na betónové „krásky“ ako Devín, Branč, Strečno, Spišský hrad, Trenčín, Levice....... (kde sa toho cementu teda minulo) a potom na Hrušov či Gýmeš, rozdiel určite zbadáte aj sám....Ale ináč ma teší Váš záujem, kiež by bolo viac takých, čo by hľadeli nielen na to, či sa ten ktorý hrad opraví, ale tiež na to, ako sa opraví.....
#12998
Tomas
not registered

26.09.2010 12:22
IP:78.141.78.107
ahojte, bol som pozret gymes, videl som ze sa tam opravuje co sa da, ale zaraza ma jedna vec, co tam robil cement? ten hrad bol murovany cementovymi maltami?
#12947
andrejzm
registered

31.08.2010 19:22
IP:80.81.232.132
Fotky z letných brigád OZ Leustach na hrade Gýmeš sú k dispozícii na našej stránke vo fotogalérii:
http://leustach.webconsult.sk/index.php?page=14#novinky